somebody

Ked prisla do skoly, automaticky nabehla na stary operacny system.. Hoci v poslednej dobe mala pocit, ze by sa radsej zaradila medzi pracujucu cast obyvatelstva… Presla ju chut na sladky studentsky zivot, bez haliera a s takym bohovsky cas zabijajucim rozvrhom.. No teraz jej to prislo normalne, vojst do skoly, a vlastne vsetko.. Pavlovov reflex..

Ked prechadzala internatnymi dverami, na perach jej zaihral pobaveny usmev ako pri vypocuti podareneho vtipu.. Ale toto vtipne nebolo.. Rada asi 150 ludi cakajucich na ubytovanie.. Sila.. Ale ved snad su na to pripraveny a nejako to pojde..

Neislo.. Po dvoch hodinach zacala citit chrbticu, mala prave svoje dni a este k tomu od rana nic nezjedla.. Mala toho uz dost.. A este ked videla, ze niektorych ‘studakov’ sprevadzaju ich rodicia.. Jedna tretiacka sa vesala po ‘mamine’, hmm a ze ona je decko! Vysokoskolaci.. Po styroch hodinach cakania sa konecne dockala, dostala vytuzenu internatnu karticku a vlastne bez ocakavani a zvedavosti sa pobrala na svoju izbu, ktora by mala byt tento rocnik jej druhym domovom.. Nic zle uz necakala.. Vlani sa jej neusiel internat, a tak sa az dodatocne dostala na jeden ‘vraj najhorsi’.. Ale vlani netravila na intraku vela casu, stale mala skolu a potom bola zasa doma, tak jej to vlastne bolo dost jedno.. Teraz je to ine, rozvrh nepusti… Az teraz zakusi skutocny internatny zivot.. Vyslapala na stvrte poschodie.. Nemala tasku s vecami, jedine stastie.. Tu si prinesie az v nedelu, autom.. S ‘radostou’ zistila, ze jej izba sa nachadza az na uplnom konci chodby.. Na chodbe stretla dve buduce susedky, ktore pozdravila, ved treba sa spriatelit a hlavou jej prebleslo, ze nevyzeraju na vysokoskolacky.. Take stebotave ‘mladuchy’.. Asi prvacky..

Vybrala z kabelky kluc a v mysli si uz lihala na postel.. Otvorila… Mierny sok.. Naskytol sa jej rozcarovany pohlad na asi devat metrov stvorcovych.. Tak tuto ma byvat, spavat, ucit sa, zit? Steny vyvalcekovane podla najnovsej mody a zrejme to tak aj bolo, pred desiatimi rokmi, ked sa naposledy malovalo… Boooze.. No to ostatne, postele (asi pol metra od seba), stolicky a stol, to cakala.. Aj mala skrina.. Ok.. Ale! Tie steny!! Pri posteliach bola farba, mimochodom oranzovo-ruzova , zosuverena a ziskavala zlto-hnedy odtien… Tam si ma lahnut.. Hmmm.. Tak toto ma byt lepsie ako jej sice patpostelova izba, vraj najhorsieho internatu, ktora bola bielo vymalovana, priestranna a svetla, s velkou skrinou pre kazdeho a dokonca aj perinakom..? Bolo jej v sekunde jasne, ze viac ako ten mesiac a tyzden k tomu, ktore uz zaplatila tu nemieni ostat, nech ju hoci nazvu fajnovkou.. Toto naozaj nie… Teraz, ked tu ma konecne travit viac casu a mat aj viac casu pre seba.. Toto? Toto ma byt jej druhym domovom? Ani planovany sekundovy oddych sa nekonal.. Na takej posteli? A slubovany balkon tiez niekam odisiel.. Pri tom stasti, co ma bude urcite jej spolubyvajuca prinajmensom psychopat..

Ok.. Pozrie na hodinky.. Stiham autobus? Musim! A uz sa ponahla von, prec odtialto, na cerstvy vzduch, ktory nepachne zatuchlinou.. Mimochodom, pri zamykani dveri si vsimla dve holky nastupujuce do vytahu.. Vytah! Aspom jedno pozitivum… Tak sa aspom zviezla.. Sice omylom az do suterenu.. :)